Na jar je najvýhodnejšie kupovať stromčeky v kontajneroch alebo s koreňovým balom. Kontajnerové stromčeky môžeme síce vysádzať aj oveľa neskôr, pretože koreňový systém je dobre prerastený so substrátom, ale v apríli je najvhodnejší čas. Voľnokorenné stromčeky a kríky by nemali mať výrazne poškodené korene a napučané puky. Vysádzať ich začneme ihneď po príchode domov (nikde by sa nám nemali týždeň bez povšimnutia váľať).
Príprava stromčeka
Akonáhle voľnokorenné sadenicu donesieme domov, skrátime jej korene zhruba o jednu tretinu dĺžky. Zodpovedá tomu skrátenie koruny pred výsadbou. Medzi korunou – hlavou a korene – nohami musí byť rovnovážny stav. Po skrátení koreňov stromček namočíme do vody, teda do nádoby s vodou. Je dobré, nechať ho „napiť“ aspoň 24 hodín.
Miesto pre výsadbu
Netreba asi spomínať, že pôda pre výsadbu musí byť v perfektnej kondícii. Strom z neho bude sať živiny a bude v nej vegetovať desiatky rokov. Podľa typ ovocia vyvážame pH, zvolíme správnu zrnitosť pôdy a obsah živín.
Nároky jednotlivých druhov
- slivky – hlbšie hlinité pôdy, vlhké
- marhule – stredne ťažké, hlboké, priepustné pôdy, neznáša prevlhčenie a málo vzduchu v pôde
- broskyne – sú podobné, stredne ťažké pôdy s dobrou priepustnosťou
- čerešne – hlbšia, prevzdušnené, mierne vlhké pôdy s mierne kyslou reakciou
- višne – sú málo náročné, pôdy znáša aj plytké a kyslejšie, nemá rada premokrenie
- ríbezle, egreše, maliny, černice – milujú humózne pôdy, inak náročné nie sú
- ořešák – hlboké, výživné, neutrálna pôdna reakcia
- jablone – hlboké, výživné, s nie príliš vysokou hladinou spodnej vody
- hrušky – hlbšia, výživné a záhrevné pôdy
Pred výsadbou vykopeme jamu o niekoľko centimetrov širšie a hlbšie, než je koreňový systém. Dno poriadne zalejeme vodou. Potom do jamy zatlčieme oporný kolík a pristúpime k výsadbe.
Keď sadíme ovocný stromček
Na dno hodíme trochu substrátu, stromček držíme v ruke za kmienok a začneme okolo neho a do koreňov sypať zeminu. Keď je zemina nad korene, musíme vykonať nasledujúci krok. Kmínek malinko povytiahneme smerom nahor a cukne ním. Tým sa substrát dostane medzi koreňmi a nebude nám zľahne po výsadbe.
Doplníme zeminu až k rovine povrchu. Počas výsadby pôdu jemne ušliapávajú, aby zľahla. Môžeme vytvoriť okolo výsadbového miesta mierny val, akýsi golier, ktorý bude lepšie zachytávať zálievkovú vodu.
Zálivy, zalievať a zalievať
Po výsadbe stromček dôkladne zalejeme. Budeme ho zalievať aj naďalej, pravidelne. Lepšie je každý deň ak vôbec neprší, alebo každý druhý deň, keď je vlhkosť vyššia. Korene vlastne majú len minimálne schopnosť prijímať vodu, preto musí byť vo vlhkom substráte. Odporúča sa zalievanie aj počas leta. Celý rok bude drevina koreniť a až na jeseň máva koreňový systém plne vyvinutý. Suché leto by mohlo rast narušiť.
Pripevniť a ukryť
Kmínek by pri výsadbe mal byť asi päť až desať centimetrov od oporného kolíka. Po zahrnutí zeminou stromček zaistíme páskou ku kolíku, aby ho vietor ani vtáky nevyvrátili. U nízkych kríkov je to zbytočné. Ak stromček začne v najbližších dňoch pučať az púčikov budú rásť mladé vetvičky s listami, máme napoly vyhraté. Až na jar budúceho roka uvidíme, ako sa nám výsadba podarila. Tuhá zima preverí, či drevo vyzrelo a koreňový systém sa dokonale vyvinul.
Okolo kmienka tiež pripevníme pletivo. Dôležité je pred príchodom zimy, kedy by sa mohla dostať ku kôre hladujúce zver a kmienok poškodiť ohryzením.
Čo vysádzať na jar?
Jarná výsadba je výhodnejšia ako jesenné, kedy sa pred zimou nemusí vytvoriť dokonalý koreňový systém a ľadová zima sadenicu vysuší. Výhodnejšie je jarná výsadba pre kôstkoviny, zvlášť marhule, broskyne, čerešne, višne, slivky a ringloty. Na jar vysádzame tiež egreše, ríbezle, Jost, maliny az okrasných kríkov ruže.
