K drobnému ovociu patrí aj maliny a černice, ktorým sa u nás začína venovať čoraz väčšiu pozornosť. Ich plody sa konzumujú čerstvé a v domácnostiach sa spracovávajú na hodnotné produkty, prípadne sa zmrazia. Vzrastajúci dopyt stále prevyšuje ponuku.
Kultivary rastlín
Pestované kultivary malín môžeme rozdeliť na raz rodiace a na celoročné, kultivary černíc na rastúce vzpriamene a plazivé.
Nároky na stanovište, pôdu
Maliny a černice vyžadujú chránenú slnečnú polohu, pretože prvým predpokladom ich úspešného pestovania je každoročné riadnej vyzretí dreva. Na takých stanovištiach výhonky dobre dozrievajú, nenamŕzajú a rastliny vytvárajú bohatú a pravidelnú úrodu veľkých plodov.
Maliny často nachádzame vysadené pod stromami ako podplodiny, ale nevypláca sa to, zle rodia a príliš vyčerpávajú stromom pôdu. Lepšie je vysadenie na slnečných miestach, pri plote a podobne.
Maliny vyžadujú stredne ťažké, skôr hlinité, kypré, humusové pôdy a dostatok vody najmä v období tvorenia plodov. V mokré pôde slabo rodia a rýchlo odumierajú, spodná voda nesmie byť vyšší ako 150 cm.
Ostružinám sa darí v priepustnej, humusovitej, jílovopísečné pôde dostatočne zásobené vodou. Na pestovanie sú nevhodné plytké, ľahko vysychajúce štrkové pôdy chudobné na živiny a zatienené studené polohy. Zvlášť plazivé černice vyžadujú teplú polohu.
Výsadba malín a černíc
Sadenice černíc vysádzame spravidla na jar, pretože ich riedke drevo v priebehu zimy ľahko stráca vodu a nevyvinutý koreňový systém nie je schopný stratu vody dopĺňať. Ich značnej uhynutie po zime nie je spôsobené mrazom – ako sa často nesprávne domnievame – ale tým, že uschnú. Najlepšie sa ujímajú už napučané sadenice. Sadíme ich do radov vzdialených od seba 2,5 m. Vzpriamene rastúce kultivary vysádzame v radoch 1 – 1,5 ma plazivé 2 – 3 m od seba.
Pri vysádzaní plazivých odrôd, ktoré mnohí záhradkári vysádzajú k plotom a stenám, doporučujeme zhotoviť rôzne drevené konštrukcie alebo drôtenky s výškou drôtu nad zemou 60, 140 a 220 cm.
Kry v dobrých podmienkach a pri dobrom ošetrovaní rodia na jednom mieste 10 až 15 rokov, niekedy aj dlhšie.
Maliny vysádzame obvykle v októbri. Ak sme pozemok pred výsadbou riadne upravili (hlboko poryli, dobre pohnojili), stačí pri výsadbe vyryť rýľom jamku len lak širokú a hlbokú, aby sa v nej ostrým nožom skrátené korene sadeníc voľne rozložili, teda asi 30 x 30 x 30 cm.
Maliny a černice vysádzame asi o 3 – 5 cm nižšie, než rástli v škôlke. Dávame pozor, aby sme nepoškodili podlhovasté púčiky na koreňovom krčku; keď sa poodlomí, rastlina zahynie.
Hnojenie
Vzhľadom k intenzite tvorby mladého dreva a na rýchly vývin plodov od doby kvitnutia do zberu majú tieto ovocné druhy zvýšené nároky predovšetkým na hnojenie. Každý rok v predjarí a pred kvitnutím prihnojujeme viaczložkovými granulovanými hnojivami NPK a Cereritom v dávke 35U – 550 g na 10 m-. Každý 3. – 4. rok do pôdy zapracujeme dobre vyzretý kompost.
Škodcovia, choroby
Zo škodcov sa na malinách pomerne často vyskytuje byľomor malinová. V období od mája do septembra poškodzuje kríky. Jej larvy vyžierajú v pletivách výhonov plytké chodbičky. Výhonky neskôr zasychajú. Napadnuté výhonky treba odrezať a spáliť. K hubenie sa používa postrek prípravky Soldep a Lidykol.
Virózy malín a černíc
Maliny napadajú aj virózy, predovšetkým mozaika, ktorá je nevyliečiteľná. Listy rastlín majú žlté bodky alebo škvrny. Najvhodnejšie je napadnuté rastliny vykopať aj s koreňmi a spáliť. Pretože vírusové choroby rozširuje najmä krv sajúci hmyz, pravidelným postrekovaním bojujeme predovšetkým proti voškám.
Černice napádajú obyčajne tie isté choroby ako maliny. Stáva sa, že niekedy plody černíc nedozrejú, mnohé z nich zostávajú červenej. Príčinou býva napadnutie roztoče, ktorí sa živia plody, spôsobuje ich znetvorenie a zabraňuje dozrievaniu. Výhonky s napadnutými plodmi hneď po zbere spálime a v nasledujúcom roku v júni je postrekujeme sírnatými prípravky.
Odrody malín a černíc
Granát – má plody stredne veľké až veľké, či kužeľovité, dužina je šťavnatá, typicky malinovej chuti a vône. Plody dozrievajú koncom júna v prvej polovici júla. Ker rastie stredne vzpriamene.
Rubín – má plody stredne veľké, podlhovasto-kužeľovité, dužina je šťavnatá, aromatická. Plody dozrievajú približne rovnako ako plody odrody Gina. Ker rastie stredne vzpriamene.
Lloyd George – dvakrát rodiacej odroda má plody veľké, tupo kužeľovité, sú veľmi šťavnaté, sladko-kyslé. Dozrievajú koncom júna až začiatkom júla. Ker rastie stredne bujne, vzpriamene.
Wilsonova skorá – známa odroda má plody stredne veľké, dužina je sladká. Plody dozrievajú v júli až začiatkom augusta. Ker rastie stredne bujne a vytvára kríky s menším počtom slabých vzpriamených na koncoch mierne zvesený výhonkoch.
Ostatné odrody ako Taylorová, Theodor Reimei Lucretia za krutých zím namŕzajú.