- Brečtan popínavý, známe ako kivi, si už našli svojich obdivovateľov aj medzi našimi záhradkári. Pestovať ich však môžeme len v teplých, vinohradníckych oblastiach a na chránených miestach, ako sú južné strany chatky či domčeka.Pred niekoľkými rokmi sa k nám dostali iba dvojdomé rastliny pred chladom, nazývané aj kivi. Z odrôd spomenieme Abbot, Allison, Bruno, Hayward, Montgomery, Tomuri, Vincent a iné. V poslednom období bola vyšľachtená odrody Jenny, ktorá je obojpohlavné a samoopelivá, čo je pestovateľsky veľmi výhodné, lebo nepotrebuje aj samčie aj samičie rastliny, čím ušetríme priestor.
Pestujeme kivi
Ak sa rozhodneme pestovať kivi, úplne nám postačí jedna alebo dve rastliny. Veď na jednej rastline sa môže urodiť aj tristo plodov. Aktinídia je vlastne opadavá liana dorastajúca až do dĺžky deväť metrov, preto ju možno viesť na drôtenke ako vínna réva. Jarné, novovypučané výhonky sú veľmi citlivé na nízke teploty a ľahko namŕzajú, a tak je dobré mať k dispozícii ochranné prostriedky na prikrytie, napríklad vrecovinu, fóliu a podobne. Pre jej citlivosť sa pestuje aj pod fóliovníkov. Na zimu je vhodné korene prikryť. Sadenice si môžeme vypestovať zo semena, ale vtedy je ťažké určiť samčie a samičie rastliny. Preto radšej uplatňujeme vegetatívne rozmnožovanie odrezkami alebo štepením. Najúspešnejšie je použiť odrezky z rodiacich rastlín skoro na jar alebo v júni. Zakorenené môžeme vysádzať od jari do jesene pod podmienkou, že si ich predpestujeme v kvetináčoch. Treba pamätať na to, že mladé rastliny sú chúlostivé, preto je najlepšie, ak je zazimujeme v parenisku alebo v studenom skleníku.
Pred výsadbou na trvalé stanovisko pôdu zmiešame s vyhnojeným kompostom alebo dokonale rozloženým hnojom. Pôda má byť priepustná, hlboká, výživná a prekyprená aspoň do hĺbky šesťdesiat centimetrov. V ťažkej pôde rastliny dlho vegetujú a namŕzajú. V ďalších rokoch dbáme na prihnojovanie najmä hospodárskymi hnojivami.
Plody sa vytvárajú na jednoročnom dreve. Aj keď sú v našich podmienkach podstatne menšie, majú vysoký obsah vitamínu C. Lian začínajú rodiť po šiestich až ôsmich rokoch po výsadbe. Počas roka treba rastliny sledovať a usmerňovať ich, lebo mladučkej výhonky pri kontakte s rovným starším drevom alebo drôtom sa začínajú navíjať, čím dochádza k znehodnoteniu časti rastliny. Brečtan popínavý pomerne dobre odoláva chorobám a škodcom, napriek tomu však treba dávať pozor na štítničky, koreňovú hnilobu a hnilobu plodov.
Pár dôležitých rád
- Rastliny vysádzame na vzdialenosť najmenej tri metre od seba.
- Približne vo vzdialenosti 50 cm od seba po drôtenke vedieme výhonky nových vetiev dlhé dva až tri metre.
- V prvých rokoch vytvoríme kostru a na nej režeme čapíky s dvoma až štyrmi púčiky, z ktorých vyrastú rodivé konáre dlhé až dva metre.
- Po nasadení plodov v júni zrežeme výhonky za posledným plodom a druhýkrát režeme po opadnutí lístia.
- Predjarný rez robíme podobne ako na vínnej réve, pretože zavčas začína „plakať“, teda roniť miazgu, takže by sa strácali živiny.
