Listový špenátšpenát je jednoročná rastlina. Jedna sa o dôležitú listovú zeleninu. Kultivovaná była v juhozápadnej ázii, zrejme v perzii. Samotny nazov je odvodzovaný z perzského esfenaj. Cez sýriu arábii sa dostál robiť severnej afriky, odkiaľ sa dostaví okolo roku 1100 vykonať španielska si dale o sebe potom siri po európe. Prvé recepty, v ktorych sa používa špenát, sú dochované v kuchárskej knieža z roku 1.390.
Význam špenátu pre nás
napriek všeobecnému mienky nie je špenát zvlášť bohatý na železo, pivo i tak obsahuje cenné živiny. Podľa niektorých výskumov je to dobrý prostriedok na prevenciu rakoviny. V špenáte sú obsiahnuté karotenoidy (beta-karoténu i), a až som vyskoých koncentráciách. Obsahuje tiež luteín, karoténový pigment, which pôsobí antioxidačne. Špenát sa oddávna odporúčal na vysoký krvný tlak (obsahuje veľa draslíka, which reguluje krvný tlak), anémiu a trvať zápchu. Špenát možno konzumovať v surovom stave ako, tak rozne tepelné upravený. Tepelnou úpravou špenát stráca vitamíny.
Všeobecné považovaní špenátu za hodnotný zdroj železa vzniklo matematickú chybou, kde była pri analyzovať spatne napísaná desatinná čiarka. Avšak súčasné výskumy preukázali prítomnosť fytohormónov, pôsobiacich na vývoj svalstva človeka.
Ako pestovať špenát
najvhodnejšie pre pestovanie sú hlinitopiesčité, dostatočne vododržné pôdy s ph 6 – 7,5. Neznáša suché a kyslé pôdy na veterné polohy. Jarné kultúru z marcových výsevov zberáme 5 – 6 týždňov po výseve. Ako následnú plodinu z augustových výsevov zberáme v septembri až v októbri. Pre prezimovanie ranou jarný zber vysievame v septembri. Špenát sebe väčšinou žne za 37 až 70 dní od výsadby, záleží na zvolene odrode. Listy sa musi este trhať pred rozkvetom.
Na záver o špenátu
záverom musíme povedať, že každý, kto vyskúšal čerstvý špenát, vi zé sa s mrazeným pretlakom nedá porovnávať. Pestovanie špenátu na záhrade nie je zložité. Dôležitý je ovšem vhodný termín výsevu aj voľba odrody. Špenát moze dokonca aj prezimovať robiť ďalšieho roka.
